FoXo

Už dávnejšie, keď som bol v ZOO v CZ a videl som tam pavúkov ma veľmi zaujali. Vtedy ale internet nebol dostupný ako v dnešnej dobe a nemal som kde získať informácie. Jedného dňa som sa učil na Maturitu a už ako to býva, človek robí všetko len nie učiť. A tak som sa dostal na stránku Lasiodory, kde som sa ihneď registroval a začítal. Po dlhom skúmaní fóra som sa rozhodol si zaobstarať svojho prvého pavúka. Písal sa rok 2006, keď ma kontaktoval chalanisko s môjho mesta, ktorý mi doniesol maličkú 8sem nohú potvorku. Bol to Psalmopoeus cambridgei. Tento pavúk sa zaraďuje do stromového druhu a je celkom rýchly. Bol v prvom zvleku čo znamená, že bol malý. Jeho veľkosť v tele mohla byť 5 mm. Uložený bol vo filmovke(krabička z filmu od foťáku). Do filmoviek sa dávajú malé pavúky ktoré sú po 1 zvleku. Tento krásavec mi za cca rok a pol vyrástol do krásneho rozmeru v nohách cca 16 cm. Bohužiaľ jedného dňa keď som sa ho snažil napáriť mi ho samička zožrala. Počas tohto obdobia sa mi samozrejme zbierka zväčšovala. Chodil som po burzách kde sa predávali nielen pavúky ale aj plazy, hmyz, potrava a všetko, čo malo spoločné s chovateľstvom. V osobnom vlastníctve som mal cca 100 kusov rôznych druhov a veľkostí. Na cca 3 mesiace ak nie aj dlhšie som strážil zbierku vtáčkarov aj kamarátovi, ktorý mi doniesol môjho prvého pavúka a vlastne ktorý ma do tohto všetkého zasvätil. Takže doma som mal celkom peknú zbierku okolo 180 kusov :D. Ak sa pýtate či ma s tým mamina nevyhnala tak moja odpoveď je „NIE“ musela si zvyknúť. Keď som doniesol prvý krát toho maličkého kričala a bála sa ako malé dieťa. Neskôr si ich obľúbila a dokonca keď som šiel na týždeň preč sa mi o ne aj starala. Počas tohto opatrovania som mal 4 úteky. Jeden mi ušiel 2 krát kým som nezistil, že krabička ako si nedrží na nej viečko. Jeden stromový sa prehryzol cez sieťovinu a zobudil som sa s pohľadom na pavúka vzdialeného od mojej tváre 5 cm celkom sranda nevedel som či mám skôr utekať alebo fotiť. Samozrejme som fotil. Po týchto útekoch už žiadne nenasledoval. Veď hádam aj stačilo 2 krát som musel izbu komplet vypratať aby som ich našiel. Raz mi dokonca museli prísť na pomoc aj spolužiaci aby som mohol ísť na skúšku. Počas chovu som skúšal párkrát párenie a z toho sa mi raz podarilo napáriť samičku práve môjho prvého Psalmopoeus cambridgeia. V kokóne som mal cca 50 kusov malých chlpáčikov. Časom sa môj chov zmenšoval. Potrebovali dosť veľkú starostlivosť a tú som im až tak veľmi nemohol dať. Jednoducho nebol čas a tak som musel dačo predať, darovať a tie náročnejšie na chov mi uhynuli. Momentálne ku dňu 14.12.2010 ich mám 12 kusov. Nachádzajú sa v teráriách ale aj v malých krabičkách od šalátou a podobne. Týchto posledných 12 kusov by som si chcel nechať ale ani na tie nemám čas sa o ne starať takže časom uvidíme. Treba im často rosiť terárko a zeminu, u väčších aj petriho mysku s vodou. Mať doma aspoň 26 stupňov. No a kŕmiť malé pavúky malými múčnymi červíkmi, prípadne väčších väčšími a pre tých najväčších cvrčky a holíčatá. Cvrčky som sa pokúšal jedného času chovať aj sám, čo sa mi istú dobu aj darilo kým som ich nemal po byte. Presnejšie kopec mikrocvrčkov. Cvrčkov kupujem buď na burzách alebo v chovprodukte. Oplatí sa kupovať vo väčšom množstve ale vtedy ich musíte doma trpieť každú noc kým ich všetky neskŕmite. Lacnejšie sú na chovateľských burzách ale tie sú veľmi málo na Slovensku a hlavne nie vždy v tom istom meste ale rôzne po Slovensku čo je v prípade kúpy menšieho množstva krmiva dosť nevyhovujúce. K pavúkom som rozmýšľal kúpiť aj hada ale to asi zatiaľ počká keďže nemám poriadne kde dať ani pavúky. Pavúkov sa nemusíte báť. Pokiaľ ich nedráždite hlavne ak dlho nejedli alebo sa k ním nepribližujete veľmi blízko nemalo by vám hroziť žiadne nebezpečie. Samozrejme nikdy nemôžete vedieť čo pavúk spraví. Nedá sa nijak vychovať ani naučiť povelom alebo ho naučiť citový vzťah k vám. Ja počas chovu som mal samozrejme niekoľko stresujúcich situácii ale prežil som. Mal som jedného samčeka, ktorý bol tak neškodný ale fakt doslova neškodný, že to bol jediný pavúk ktorého som si dovolil dať na ruku nielen sebe ale aj kamarátom a rodičom. Chov pavúkov nezaujme každého. Mňa zaujal pre spôsob života akým žijú, ako lovia potravu, ako sa hýbu i keď niekedy to bolo dni bez pohnutia. No a asi najviac vás dostane ich krásne sfarbenie tela. Tie veľmi krásne teda čo sa páčili mne boli už jedovatejšie ako mám ja. Tieto druhy som mal asi 3 kusy ale z tých menej jedovatejších no daroval som ich skúsenejším chovateľom. Aj keď boli ešte mále, neriskoval som ich útek. Čo sa týka jedovatosti pavúkov ktoré momentálne chovám, patria do najmenej nebezpečných. Ich kusnutie pocítite len ako silnejšiu bolesť, ktorá môže prerásť u niektorých druhoch do bolesti uštipnutia sršňa. Samozrejme závisí aj na tom ako to človek prijme, na jeho psychike. A to je zatiaľ asi tak v krátkosti všetko o mojom stretnutí s týmito tvormi. Ak dáke otázky, sem s nimi rád odpoviem.

Po takmer 5 rokoch chovu som sa bohužiaľ musel zo zdravotných dôvodov rozlůčiť s chovom. Pravdepodobne som časom získal alergiu a vždy po styku s pavúkmy som ostal vyhádzaný a svrbeli ma ruky. Lúčenie bolo ťažké, ale aspoň sú v dobrých rukách.

Dúfam, že vás chov alebo stretnutie či pohľad na tieto milé chlpaté 8semnohé stvorenia neodplaší.

.: Fotogaléria :.

Moje pavúčiky, ktoré chovám